Pôvod, vznik: Žrebčín v Lipice, ležiace severne od Terste, bol založený r. 1580, a to rovnako ako o rok starší žrebčín Kladrubský pre potreby habsburskej monarchie. Na začiatku boli importované španielske kone, 9 žrebcov a 25 kobýl, neskôr, tj koncom 18. storočia, boli do chovu zavedení neapolitáni a kladrubáci a začiatkom 19. storočia aj arabi (siglavi). Pokus o zušľachtenie arabskou a neskôr aj anglickú krvou sa nepodaril, pretože kone strácali svoj typický vysoký chod, potrebný pre uplatnenie v španielskej škole. Preto sa dodnes chovajú pôvodné druhy - Maestoso a Favory po kladrubácích a Conversano a Neapolitan po talianskych predkoch. Lipican je kôň reprezentačný, bol určený pre viedenskú šľachtickú jízdárnu a tam sa uplatňuje dodnes. Na tieto účely však dnes chová lipicány menšie postavy žrebčín v Piber u Grazu (Rakúsko). Väčší typ lipicanov sa osvedčil v armáde, v záprahu aj ako kôň pracovný.
Vzhľad: Menší typ meria v kohútiku 154-165 cm, u nás chovaný meria až 168 cm. Hmotnosť sa pohybuje okolo 550 kg. Veľmi pekná hlava má väčšinou rovný profil, ale môže mať aj ľahký klabonos. Lopatka je strmá, čo v tomto prípade nie je chyba, pretože podmieňuje vysoký chod. Trup je hlboký, dobre osvalený, nohy kratšie, silné, kopyto pevné. Chvost je vysoko nasadený aj nesený, hodvábny. Kôň nie je príliš rýchly, ale je veľmi obratný a učenlivý, všestranný. Prevládajú beluši, a to vybelujúci, žriebätá sú hnedé alebo čierne. Asi 20% lipicanov sú vraníci alebo hnedáci.